Túto modlitbu nadiktoval Pán Ježiš s. Faustíne vo Vilne v roku 1935. V nasledujúcich zjaveniach jej ukázal hodnotu a účinnosť tejto modlitby a odovzdal prisľúbenia, ktoré sú s ňou spojené. V tejto modlitbe obetujeme Bohu Otcu „Telo a Krv, Dušu i Božstvo“ Ježiša Krista, spájame sa s jeho obetou, ktorú zložil na kríži za vykúpenie sveta. Keď obetujeme Bohu jeho „najmilšieho Syna“, odvolávame sa na najmocnejší argument, pre ktorý môžeme byť vyslyšaní. Prosíme o milosrdenstvo „pre nás i celý svet“. Slovo „nás“ označuje toho, kto sa modlí korunku, ale aj tých, za ktorých sa túžime, alebo máme modliť. Na druhej strane „celý svet“ – to sú všetci ľudia žijúci na zemi, aj duše trpiace v očistci. Keď sa modlíme slovami tejto korunky, konáme skutok lásky k blížnemu, ktorý je nevyhnutný na to, aby sme obdržali milosti.
„Keď sa budete modliť túto korunku“ – sľúbil Pán Ježiš – „rád vám dám všetko, o čo ma budete prosiť“ (1541) a dodal: „ak to (…) bude v zhode s mojou vôľou“ (1731). Zvláštne prisľúbenia sa týkajú hodiny smrti: milosť šťastnej a pokojnej smrti. Môžu ich vyprosiť nielen tí, ktorí sa sami s dôverou a vytrvalo modlia túto korunku, ale aj zomierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami. „Kňazi“ – povedal Ježiš – „ju budú podávať hriešnikom ako poslednú nádej. Hoci by bol hriešnik čo ako zatvrdilý, ak len raz vypovie túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva“ (687). Aspoň raz, ale v postoji zhodnom s obsahom modlitby, a predovšetkým s vierou, dôverou a v pokore, s úprimnou a hlbokou ľútosťou za hriechy.
Na začiatku:
Otče náš, Zdravas Mária, Verím v Boha
Na veľkých zrnkách:
Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.
Na malých zrnkách:
Pre Jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.
Na zakončenie (tri razy):
Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom.
