Novéna k Božiemu milosrdenstvu

  • Post published:30. marca 2024
  • Post category:Modlitba

Ja sám som Láska, som Milosrdenstvo. Ani ten najväčší hriešnik, ktorý sa môjho súcitu dovoláva, nebude potrestaný, ale mu v mojom ľudsky nepochopiteľnom a nekonečnom milosrdenstve odpustím.

„Túžim, aby si počas týchto deviatich dní privádzala duše k prameňu môjho milosrdenstva, aby načerpali silu, úľavu a všetky milosti, ktoré budú potrebovať v ťažkostiach života, a zvlášť v hodine smrti. Každý deň privedieš do môjho srdca inú skupinu duší a ponoríš ich do mora môjho milosrdenstva. A ja všetky tieto duše privediem do domu môjho Otca. Budeš to robiť v tomto aj v budúcom živote. A duši, ktorú privedieš k prameňu môjho milosrdenstva, nič neodmietnem. Každý deň budeš prosiť môjho Otca pre moje bolestné umučenie o milosti pre tieto duše.“

Odpovedala som: Ježišu, neviem, ako sa mám tú novénu modliť, a ktoré duše mám ako prvé priviesť do Tvojho najľútostivejšieho Srdca.“ A Ježiš mi odpovedal, že mi každý deň povie, ktoré duše mám priviesť do jeho Srdca.

„Ustavične sa modli túto korunku, ktorú som ťa naučil. Ktokoľvek sa ju bude modliť, dosiahne v hodine smrti veľké milosrdenstvo. Kňazi ju budú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu. Hoci by bol hriešnik najzatvrdilejší. Ak sa len raz pomodlí túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva. Túžim, aby celý svet poznal moje milosrdenstvo. Dušiam, ktoré dôverujú môjmu milosrdenstvu túžim udeliť nepochopiteľné milosti“ (D 687)

Ó, najmilosrdnejší Ježišu, Tvoja dobrota je nekonečná a pokladnica milostí nevyčerpateľná. Bezhranične dôverujem Tvojmu milosrdenstvu, ktoré prevyšuje všetky Tvoje diela.
Úplne a bezvýhradne sa Ti oddávam, daj aby som mohol týmto spôsobom žiť a kráčať ku kresťanskej dokonalosti.
Túžim šíriť Tvoje milosrdenstvo tak, že budem konať skutky telesného aj duševného milosrdenstva, zvlášť sa starať o obrátenie hriešnikov a prinášať útechu tým, ktorí potrebujú pomoc, chorým a utrápeným. Bdej teda nado mnou, ó, Ježišu, a chráň ma ako svoje vlastníctvo a svoju chválu. I keď sa niekedy chvejem strachom a uvedomujem si svoju slabosť, mám zároveň bezhraničnú dôveru v Tvoje milosrdenstvo. Kiež by všetci ľudia spoznali včas nekonečnú hĺbku tvojho milosrdenstva, uverili mu a oslavovali ho na veky. Amen.

Ó, Ježišu, ktorý si sv. Faustínu urobil veľkou ctiteľkou tvojho bezhraničného milosrdenstva, na jej orodovanie, ak je to v súlade s tvojou najsvätejšou vôľou, udeľ mi milosť…, o ktorú ťa prosím. Ja hriešny, nie som hoden tvojho milosrdenstva, ale pozri sa na ducha obety a posvätenia sestry Faustíny a odmeň jej čnosti vypočutím prosieb, ktoré ti na jej príhovor s dôverou predkladám.
Otče náš… Zdravas Mária… Sláva Otcu…
Svätá sestra Faustína, oroduj za nás.

(Odrieka sa na zrnkách ruženca)

Na začiatok:
Otče náš…
Zdravas Mária…
Verím v Boha…

Na veľkých zrnkách:
Večný Otče, obetujem Ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna,
nášho Pána Ježiša Krista, za odpustenie našich hriechov i hriechov celého sveta. (raz)

Na malých zrnkách:
Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom. (desať ráz)

Na zakončenie:
Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný
zmiluj sa nad nami i nad celým svetom. (tri razy)

Korunka Božieho milosrdenstva
s cirkevným schválením Liturgickej komisie KBS,
30.6.2009, č. 9/2009

„Dnes mi privedieš celé ľudstvo a zvlášť všetkých hriešnikov a ponoríš ich do mora môjho milosrdenstva. A tým ma potešíš v trpkom smútku, do ktorého ma privádza strata duší. “
Naj milosrdnejší Ježišu, ktorého vlastnosťou je zľutovávať sa nad nami a odpúšťať nám, nehlaď na naše hriechy, ale na našu vieru, ktorú máme v Tvoju nekonečnú dobrotu a prijmi nás do príbytku svojho najľútostivejšieho srdca a nedovoľ, aby sme sa z neho niekedy stratili. Pokorne Ťa prosíme pre Tvoju lásku, ktorá Ťa spája s Otcom i Duchom Svätým.

O, všemohúcnosť milosrdenstva Božieho, záchrana človeka hriešneho.
Ty si milosrdenstvo a zľutovania more, pomáhaš tomu, kto ťa prosí v pokore.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na celé ľudstvo a zvlášť na úbohých hriešnikov. Toto ľudstvo prebýva v najmilostivejšom Ježišovom srdci a pre jeho bolestné umučenie preukáž nám svoje milosrdenstvo, aby sme oslavovali všemohúcnosť Tvojho milosrdenstva na veky vekov. Amen.

„Dnes mi priveď duše kňazov a rehoľné duše a ponor ich do môjho nekonečného milosrdenstva. Ony mi dali silu vydržať bolestné umučenie, nimi ako tepnami prúdi na ľudstvo moje milosrdenstvo. “
Naj milosrdnejší Ježišu, od ktorého pochádza všetko dobré, rozmnož v nás milosti, aby sme dobre konali skutky milosrdenstva, aby tí, čo na nás pozerajú, chválili Otca milosrdenstva, ktorý je v nebi.

Prameň Božej lásky prebýva v čistých srdciach, vykúpaných v mori milosrdenstva, žiarivých ako hviezdy, jasných ako zora.

Večný Otče, vzhliadni svojím milosrdným okom na kruh vyvolených vo svojej vinici, na kňazské a rehoľné duše a obdar ich silou svojho požehnania. Pre lásku srdca svojho Syna, v ktorého srdci prebývajú, daj im silu svojho svetla, aby mohli viesť druhých na cestách spásy, aby spoločne spievali na slávu Tvojho nepochopiteľného milosrdenstva na večné veky. Amen.

„Dnes mi priveď všetky zbožné a verné duše a ponor ich do mora môjho milosrdenstva. Tieto duše ma utešovali na krížovej ceste, boli tou kvapkou útechy v mori horkosti.“
Naj milosrdnejší Ježišu, ktorý všetkým tak hojne udeľuješ svoje milosti z pokladnice svojho milosrdenstva, prijmi nás do príbytku svojho najmilostivejšieho srdca a nedovoľ, aby sme sa z neho niekedy vzdialili. Pokorne Ťa o to prosíme pre Tvoju nepochopiteľnú lásku, ktorou horí Tvoje srdce k Nebeskému Otcovi.

Sú nepreskúmateľné milosrdenstva divy, nepreskúma ich ani hriešnik, ani spravodlivý.
Na všetkých pozeráš okom zľutovania a všetkých priťahuješ do svojej lásky.

Večný Otče, zhliadni milosrdným okom na verné duše ako na dedičstvo svojho Syna a pre jeho bolestné umučenie daj im svoje požehnanie a zahŕňaj ich svojou ustavičnou starostlivosťou, aby nestratili lásku a poklad svätej viery, ale aby so všetkými zástupmi anjelov a svätých oslavovali Tvoje nesmieme milosrdenstvo na večné veky. Amen.

„Dnes mi priveď pohanov a tých, ktorí ma ešte nepoznajú. Aj na nich som myslel vo svojom bolestnom umučení a ich budúca horlivosť potešila moje srdce. Ponor ich do mora môjho milosrdenstva.“
Najmilostivejší Ježišu, ktorý si svetlom celého sveta, prijmi do príbytku svojho najmilostivejšieho srdca duše neveriacich, ktoré Ťa ešte nepoznajú, nech ich osvietia lúče Tvojej milosti, aby aj ony spolu s nami oslavovali Tvoje predivné milosrdenstvo, a nedopusť, aby sa vzdialili z príbytku Tvojho najmilostivejšieho srdca.

Nech svetlo Tvojej lásky
osvieti temnotu duše,
daj, aby Ťa tieto duše spoznali
a spolu s nami Tvoje milosrdenstvo oslavovali.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na duše neveriacich a tých, ktorí Ťa ešte nepoznajú a prebývajú v najmilostivejšom Ježišovom srdci. Pritiahni ich do svetla evanjelia. Tieto duše nevedia, akým veľkým šťastím je Teba milovať. Daj, aby aj ony oslavovali hojnosť Tvojho milosrdenstva na večné veky. Amen.

„Dnes mi priveď duše poblúdených a odlúčených bratov a ponor ich do mora môjho milosrdenstva. V bolestnom umučení mi trhali telo i srdce, ktorým je moja cirkev. Keď sa opäť zjednotia s cirkvou, moje rany sa hoja a takto mi uľahčujú v mojom utrpení. “

A pre tých, ktorí roztrhali rúcho Tvojej jednoty, plynie z Tvojho srdca prameň zľutovania. Všemohúcnosť Tvojho milosrdenstva, ó, Bože, aj tieto duše z poblúdenia vyviesť môže.

Naj milosrdnejší Ježišu, ktorý si dobro samo, Ty neodmietaš svetlo tým, ktorí Ťa prosia, prijmi do príbytku svojho najmilostivejšieho srdca duše poblúdených a odlúčených bratov a pritiahni ich svojím svetlom k jednote s Cirkvou a nedovoľ, aby sa Ti stratili z príbytku Tvojho najmilostivejšieho srdca, ale daj, aby aj ony zvelebovali hojnosť Tvojho milosrdenstva.
Večný Otče, vzhliadni svojím milosrdným okom na duše poblúdených a odlúčených bratov, ktorí premárnili Tvoje dobrá a zneužili Tvoje milosti tým, že neústupčivo zotrvávali vo svojich omyloch. Nehlaď na ich omyly, ale na lásku svojho Syna a na jeho bolestné umučenie, ktoré trpel za nich, lebo aj ony prebývajú v najmilostivejšom Ježišovom srdci. Daj, nech aj ony oslavujú Tvoje veľké milosrdenstvo na večné veky. Amen.

„Dnes mi priveď duše pokorné, tiché a duše malých detí a ponor ich do môjho milosrdenstva. Tieto duše sa najviac podobajú môjmu srdcu, ony ma posilňovali, keď som zomieral v bolestnom umučení. Videl som ich ako pozemských anjelov, ktorí budú bdieť pri mojich oltároch. Na ne vylievam celé potoky milostí. Moju milosť je schopná prijať len pokorná duša, pokorné duše obdarúvam svojou dôverou. “
Najmilosrdnejší Ježišu, ktorý si sám povedal: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom…,“ prijmi do príbytku svojho najmilostivejšieho srdca duše tiché a pokorné a duše malých deti. Tieto duše privádzajú do nadšenia celé nebo a Nebeský Otec má v nich zvláštne zaľúbenie. Sú kyticou pred Božím trónom, ktorej vôňou sa opája sám Boh. Tieto duše majú stály príbytok v najmilostivejšom Ježišovom srdci a neprestajne spievajú hymnus lásky a milosrdenstva na veky vekov.

Naozaj pokorná duša a tichá,
už tu na zemi rajom dýcha a vôňou
jej pokorného srdca nadchýna sa sám Stvoriteľ.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na duše tiché, pokorné a na duše malých detí, ktoré prebývajú v príbytku najmilostivejšieho Ježišovho srdca. Tieto duše sa najviac podobajú Tvojmu Synovi, vôňa týchto duší sa vznáša zo zeme a dosahuje Tvoj trón. Otče milosrdenstva a všetkého dobra, pokorne Ťa prosím pre lásku a zaľúbenie, aké máš v týchto dušiach, žehnaj celému svetu, aby všetky duše spoločne spievali na slávu Tvojho milosrdenstva na večné veky vekov. Amen.

„Dnes mi priveď duše, ktoré zvlášť uctievajú a oslavujú moje milosrdenstvo a ponor ich do môjho milosrdenstva. Tieto duše sa najviac trápili pre moje umučenie a najhlbšie prenikli do môjho ducha. Ony sú živým obrazom môjho milostivého srdca. Tieto duše budú žiariť v budúcom živote zvláštnym jasom. Žiadna sa nedostane do pekelného ohňa. Každú zvlášť budem chrániť v hodine jej smrti. “
Najmilosrdnejší Ježišu, ktorého srdce je láska sama, prijmi do príbytku svojho najmilostivejšieho srdca duše, ktoré zvlášť uctievajú a oslavujú veľkosť Tvojho milosrdenstva. Tieto duše sú mocnou silou samého Boha uprostred všetkých trápení a protivenstiev, idú vpred s dôverou v Tvoje milosrdenstvo. Tieto duše sú zjednotené s Ježišom a nesú na svojich pleciach celé ľudstvo. Tieto duše nebudú prísne súdené, ale v hodine smrti ich zahrnieš svojím milosrdenstvom.

Duša, ktorá oslavuje dobrotu svojho Pána, je ním zvláštne milovaná, je vždy blízko prameňa živého a načiera milosť z milosrdenstva Božieho.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na duše, ktoré oslavujú a uctievajú Tvoju najväčšiu vlastnosť, Tvoje nekonečné milosrdenstvo a ktoré prebývajú v najmilostivejšom Ježišovom Srdci. Tieto duše sú živým evanjeliom, ich ruky sú plné skutkov milosrdenstva a ich duša naplnená radosťou spieva pieseň milosrdenstva Najvyššiemu Pokorne Ťa prosím, Bože, preukáž im svoje milosrdenstvo pre nádej a dôveru, ktorú v Teba vkladajú. Nech sa na nich vyplní Ježišovo prisľúbenie: „Duše, ktoré budú uctieval moje nekonečné milosrdenstvo, ja sám budem chránil v živote, a zvlášť v hodine smrti, ako svoju chválu.“ Amen.

„Dnes mi priveď duše, ktoré sú vo väzení očistca, a ponor ich do priepasti môjho milosrdenstva, nech potoky mojej krvi ochladia ich páľavu. Všetky tieto duše veľmi milujem, splácajú mi moju spravodlivosť. Je v tvojej moci priniesť im úľavu. Zober z pokladnice mojej cirkvi všetky odpustky a obetuj ich za ne… O, keby si poznala ich utrpenie, neprestajne by si obetovala za ne duchovnú almužnu a splácala ich dlhy mojej spravodlivosti. “
Najmilostivejší Ježišu, ktorý si povedal, že chceš milosrdenstvo, privádzam do príbytku Tvojho najmilostivejšie- ho srdca duše z očistca, duše, ktoré sú Ti veľmi milé, ale musia Ti splatiť Tvoju spravodlivosť. Nech potoky krvi a vody, ktoré vytryskli z Tvojho srdca, zahasia plamene očistcového ohňa, aby sa aj tam oslavovala moc Tvojho milosrdenstva.

Zo strašnej horúčavy očistcového ohňa vznáša sa nárek k Tvojmu milosrdenstvu a zakúsia potešenie, úľavu a ochladenie v potoku vyliatej krvi a vody.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na duše trpiace v očistci, ktoré prebývajú v najmilostivejšom Ježišovom Srdci. Pokorne Ťa prosím pre bolestné umučenie Ježiša, Tvojho Syna, a pre celú horkosť, ktorou bola naplnená jeho najsvätejšia duša, preukáž svoje milosrdenstvo dušiam, na ktoré hľadíš svojím spravodlivým pohľadom. Nehľaď na ne inak, ako cez rany Ježiša, Tvojho najmilšieho Syna, lebo veríme, že Tvoja dobrotivosť a zľutovanie sú nekonečné. Amen.

Dnes mi priveď ľahostajné duše a ponor ich do priepasti môjho milosrdenstva. Tieto duše najbolestivejšie zraňujú moje srdce. Kvôli nim najviac trpela moja duša v Getsemanskej záhrade. Ony boli príčinou, že som vyriekol slová: ?Otče, vezmi odo mňa tento kalich, ak je to Tvoje vôľa.?Pre ne je poslednou záchranou utiekať sa k môjmu milosrdenstvu.“
Najmilostivejší Ježišu, ktorý si zľutovanie samo, privádzam do príbytku Tvojho najmilostivejšieho Srdca ľahostajne duše. Nech sa v ohni Tvojej čistej lásky rozohrajú tieto zľadovatelé duše, ktoré sú podobné mŕtvolám ,a ktoré Ťa tak odháňajú od seba. Ó, najmilostivejší Ježišu, použi všemohúcnosť svojho milosrdenstva, pritiahni ich do samotného ohňa svojej lásky a obdaruj ich svätou láskou, lebo Ty všetko môžeš. Oheň a ľad nemožno spojiť. Alebo oheň zhasne, alebo ľad sa roztopí, ale Tvoje milosrdenstvo, ó, Bože, ešte väčšej biede pomôcť môže.

Oheň a ľad nemožno spojiť. Alebo oheň zhasne, alebo ľad sa roztopí, ale Tvoje milosrdenstvo, ó, Bože, môže pomôcť ešte väčšej biede.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na ľahostajné duše ktoré prebývajú v najmilostivejšom Ježišovom Srdci. Otec milosrdenstva, pokorne Ťa prosím pre trpké umučenie Tvojho Syna a pre jeho trojhodinové zomieranie na kríži dovoľ, aby aj ony oslavovali Tvoje priepastné milosrdenstvo. Amen.

O, deň večný, deň vytúžený,
vyčkávam ťa túžobne a žiadostivo.
Už onedlho láska rozviaže záclonu
a ty sa staneš mojím spasením.

Ó, deň prekrásny, chvíľa neporovnateľná,
v ktorej po prvýkrát uzriem svojho Boha,
Ženícha svojej duše a Pána pánov.
Cítim, že mojej duše sa nezmocní strach.

Ó, deň naj slávnostnejší, ó, deň svetla,
v ktorom duša spozná Boha v jeho moci,
a celá utonie v jeho láske
a spozná, že už skončila bieda vyhnanstva.

O, deň šťastlivý, ó, deň požehnaný,
v ktorom moje srdce zahorí k Tebe večným ohňom,
lebo už teraz Ťa pociťujem, hoci cez záclony.
O, Ježišu, Ty si mojím obdivom a čarom v živote i v smrti.

O, deň, ktorý po celý život očakávam,
a vyčkávam na Teba, ó, Bože,
lebo len Teba jediného si žiadam,
Ty jediný si v mojom srdci a všetko,
čo jestvuje, je ničím.

Ó, deň rozkoše, večných slastí,
Bože veľkého majestátu, môj Ženích,
Ty vieš, že nič neuspokojí srdce panny.
O Tvoje sladké srdce si opieram svoje spánky.

(Svätorečená 30. 4. 2000)

„Sľubujem duši, ktorá bude uctievať tento obraz, že nezahynie. Sľubujem jej už tu na zemi víťazstvo nad protivenstvami, avšak zvlášť v hodine smrti. Ja, Pán, budem ju ochraňovať ako moju poctu. Lúče na tomto obraze znázorňujú krv a vodu, ktoré vytryskli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď bolo moje srdce pre­razené kopijou.“
Dcéra moja, povedz celému svetu o mojom nesmier­nom milosrdenstve. Túžim, aby sa sviatok Božieho Milosrdenstva stal útočišťom pre všetky duše, predo­všetkým však pre hriešnikov. V tento deň sa bude liať všetka plnosť môjho milosrdenstva. Každej duši, kto­rá sa k tomuto prameňu priblíži, vylejem celé more milosti. Ten, kto sa na tento deň pripraví svätou spo­veďou vyzná všetky hriechy, dosiahne úplné odpuste­nie jeho hriechov a trestov za hriechy. Nikto nesmie mať strach prísť ku mne – ani vtedy, ak by jeho hriechy boli tými najzvrhlejšími. Prajem si, aby to slávnostne začalo na prvú nedeľu po Velkej noci.
,,Z najväčších hriešnikov sa môžu stať najväčší svätci, ak sa oddajú môjmu milosrdenstvu. Pretože sa hrieš­nici dovolávajú môjho milosrdenstva, ctia ma a oslavujú moje muky – i keď ich hriechy budú čierne ako noc – pri ich smrti ich obhájim ako moju vlastnú poctu … „
Teším sa, keď sa vinú k môjmu milosrdenstvu. Zahr­niem ich láskou, a to omnoho väčšou ako očakávali. Ja nemôžem potrestať nikoho, kto sa s dôverou odo­vzdáva môjmu milosrdenstvu. Som štedrejší k hrieš­nikom ako k spravodlivým, pretože práve kvôli ním som na túto zem prišiel. Kvôli ním som vylial moju krv. Preto sa nesmú báť prísť ku mne.
„Poteš moje srdce!“ Aká je len veľká tá ľahostajnosť duší! Na všetko iné si nájdu čas, len nie na to, aby si prišli nabrať ku mne milostí. Ja som dokonalá Láska a dokonalé Odpustenie. Blažené sú duše tých, ktorí sa mi oddajú, pretože ja sám sa o ne postarám.
,,Čím viac hriešnik dôveruje, tým viac obsiahne!“

Modlitba v hodine smrti nášho Pána

,,Vzývaj moje milosrdenstvo o tretej hodine popo­ludní! Privolávaj jeho všemohúcnosť na celé ľudstvo, hlavne na úbohých hriešnikov, pretože v túto hodinu je ďaleko viac otvorenejšie moje milosrdenstvo voči každej jednej duši. V túto hodinu môžeš vyprosiť všet­ko pre seba a pre iných. Milosrdenstvo premohlo spra­vodlivosť. Preto veľmi túžim, aby ma kvôli môjmu milosrdenstvu každá jedna duša oslavovala.“
(Denník sv. Faustíny 1572).

Najmenej jeden krát v týždni (v Piatok) rozjímajme o utrpení a o smrti pána Ježiša na kríži. Môže nám poslúžiť i nasledujúca modlitba:
,,Milosrdný Ježišu, z vďačnej spomienky na tvoju trp­kú smrť na kríži ťa s bázňou odprosujem za všetky moje urážky a vzdávam ti chválu za neoceniteľnú milosť tvojho odpustenia. V pokore ťa prosím, zhliadni milostivo na celé ľudstvo a preukáž hlavne úbohým hriešnikom a zomierajúcim tvoje nesmierne milosr­denstvo.“
Ak za jedného hriešnika vykonáš so skrúšeným srd­com a s vierou nasledujúcu modlitbu, darujem mu milosť obrátenia: Ó, krv a voda, ktorá pre nás prúdi z Ježišovho srdca ako prameň milosrdenstva. – Ježišu, dôverujem Ti! ,,Duše, ktoré rozšíria úctu k môjmu milosrdenstvu, ochránim po celý ich život ako matka svoje dieťa a v hodine smrti nebudem pre ne Sudcom, ale Od­púšťajúcim. V tejto poslednej hodine bude ich jedi­ným útočišťom moje milosrdenstvo. Šťastné sú vtedy tie duše, ktoré boli počas svojho života ponorené v mojom milosrdenstve, pretože ich nezastihne spravodlivosť.“
,,Predtým, než prídem ako Spravodlivý, roztvorím naj­skôr brány môjho milosrdenstva. Ktoby však týmito bránami milosrdenstva nechcel prejsť, ten potom musí prejsť cez dvere mojej spravodlivosti.“
,,Tie duše, ktoré sa modlia ruženec k Božiemu milosr­denstvu, budú v ich živote, a zvlášť v hodine ich smr­ti, zahrnuté mojim milosrdenstvom.“
Spasiteľov prísľub zomierajúcim
Ak sa modlitba tohto ruženca vykoná pri zomierajú­com, utíši sa Boží hnev, táto duša bude zasiahnutá nesmiernym milosrdenstvom, takže sa upriami jej zre­teľ na bolestné utrpenie Syna Božieho.

,,Modli sa stále ruženec, ktorý som ťa naučil. Každé­mu, kto sa ho bude modliť, udelím veľké milosrdenstvo v živote, a zvlášť v hodine smrti.“
Ľudstvo bude schopné nájsť pravý pokoj až vtedy, keď sa v úplnej nádeji obráti k môjmu milosrdenstvu. Odkáž tomuto trpiacemu ľudstvu, že sa musia utiekať k môjmu milosrdnému srdcu a ja ich naplním pokojom. „

SVÄTÁ OMŠA

Kolko veľkých milostí môže človek vďaka svätej omši obsiahnuť.
Boh nám z nich stále štedro rozdáva. Stačí len, aby sme si po ne prišli.
Boh nás len pozýva -nenúti. Chce, aby sa každý sám za seba rozhodol.
V hodine smrti budú tvojou veľkou útechou všetky tie sväté omše, na ktorých si sa v tomto živote zbožne zúčastnil.
Každá svätá omša ťa bude doprevádzať pri Božom súde a bude ti obhajobou.
Vďaka každej svätej omši si schopný do takej miery odčiniť tvoje tresty za hriechy, akou mierou zbožnosti sa na nej zúčastníš.

Ak sa zúčastňuješ na svätej omši zbožne, tým preuka­zuješ tú najväčšiu poctu svätému človečenstvu nášho Spasiteľa. Kristus tu vykonáva náhradu za všetkú tvo­ju nedbanlivosť a priestupky. On ti odpúšťa každý cha­bý hriech, proti ktorému si sa rozhodol zo všetkých síl vzoprieť a vyhnúť. On ti odpúšťa i všetky tie hrie­chy, ktoré si neuvedomuješ a teda si sa z nich ešte nikdy ani nespovedal. Diablova moc nad tebou sa stá­va podlomenou.
Dušiam v očistci zaisťuješ tú najväčšiu útechu. Jedna jediná, zbožne prežitá svätá omša v tvojom ži­vote, ti bude na väčší osoh, ako mnohé iné – obetova­né za teba po smrti. Budeš uchránený od mnohých nebezpečenstiev a nešťastí, ktoré by inak na teba boli doľahli. Každou svätou omšou si skracuješ tvoj očis­tec. Každá svätá omša získa pre teba väčší stupeň slá­vy v nebi. Kňazské požehnanie, ktoré prijímaš vo svä­tej omši, je potvrdené Bohom samým. Si obklopený velkým počtom svätých anjelov, ktorí sa takisto s po­božnosťou zúčastňujú na tejto zbožňovania hodnej obeti. Tvoje časné záležitosti budú zvláštnym spôso­bom požehnávané z neba.
Ak svätú omšu, na ktorej si prítomný, obetuješ k oslave niektorého svätca, tak ďakuj v nej Bohu za tie milosti, ktoré mu On sám udelil. Tým zväčšíš ešte viac jeho slávu, radosť i jeho nebeskú blaže­nosť a získavaš si tak jeho zvláštnu ochranu. Vždy, keď sa zúčastníš na svätej omši, obetuj ju okrem iného i k oslave svätých, ktorých svätá Cirkev prá­ve v ten deň slávi. Pri nápadoch, ktoré nesmerujú k láske, alebo sú namierené proti blížnemu (ako i pri hriešnych a mámjvých myšlienkach), vždy hneď za­reagovať zvolaním: ,,Môj Ježišu, milosrdenstvo!“ a každý deň: ,,Duchu Svätý, osvieť ma, posilni ma, posväť ma“ (môže sa pridať i vlastná modlitba).

Z knihy: Zázraky sestry Faustíny (prvé 3 svedectvá) Vydavateľstvo Pallotti, Spoločnosť katolíckeho apoštolátu pallotíni. Spišská Nová Ves.
Z poľského originálu: Cuda Siostry Faustyny
Dom Wydawniczy Rafael, ul. Ostatnia lC, 31-444 Kraków ISBS: 978-80-89479-00-9

Hľadala som prácu
Pochádzam z neveľkej dediny neďaleko Lodže. Po skon­čení lýcea som sa rozhodla študovať vo Vroclave. Ani som sa nenazdala a už som bola v piatom ročníku. Júl 2001, ob­hajoba diplomovej práce, krátka chvíľa radosti, že už koneč­ne mám toho magistra vo vrecku … a otázka: čo ďalej?
Vedela som, že s prácou je ťažko, zvlášť, keď človek nemá nijaké skúsenosti. Myslela som si však, že sa mi to nejako podarí a nebude to až také zlé, ako sa hovorí. Žiaľ, mýlila som sa. Celé prázdniny som strávila hľadaním práce – bez výsledku. Denne som sa modlila, ale pomaly som už začala strácať nádej. V septembri som sa ešte zúčastnila na seminá­ri organizovanom Úradom práce pre absolventov vysokých škôl, aby som si trochu zvýšila kvalifikáciu. Definitívne som sa rozhodla vrátiť sa domov, aby som si tam urobila absol­ventskú prax, organizovanú úradom práce. Nemala som ni­jakú inú možnosť, pretože mi dochádzali peniaze na prená­jom bytu.
Nechcela som odísť z Vroclavu. Bála som sa, že ak raz odídem, už sa mi nepodarí vrátiť sa. Teraz, pozerajúc na to s odstupom času, si myslím, že Boh ma chcel naučiť pokore a trpezlivosti a predovšetkým dôvere. Ukázal mi, že pre neho nič nie je nemožné, Jen treba veriť a dovoliť mu konať.
Po ukončení praxe som sa rozhodla, že si ešte raz skúsim nájsť prácu v meste môjho štúdia. Mama bola proti tomu, hovorila, že zbytočne budem míňať čas aj peniaze. Bola som však už rozhodnutá. Mala som akúsi tichú nádej, že tentoraz sa mi to možno podarí. S neveľkými úsporami som prišla uprostred zimy do Vroclavu. Našťastie som už mala kde bý­vať.
A opäť sa začalo roznášanie a rozposielanie ďalších žia­dostí, ale bez úspechu. Napriek tomu som bola spokojná, pretože som sa modlila k milosrdnému Ježišovi a nestrácala som vieru. Rodičia ma prosili, aby som sa vrátila. Vraj sa mi v našom kraji črtalo zamestnanie.
Trochu rezignovane som si sadla pred počítač, pozrela na obraz milosrdného Ježiša a pomyslela som si, že je to Božia vôľa … a napísala som ešte jednu žiadosť – poslednú. V tej chvíli zazvonil telefón. V slúchadle som začula kamarátkin hlas (spoznala som ju na tom septembrovom seminári):

„Ahoj, Agnieszka! Ešte hľadáš prácu?“ Povedala som jej, že áno. Ona mi na to, že našla jednu ponuku práce za neveľa peňazí, ale firma je stabilná. Dala mi telefónne číslo. Rýchlo som tam zavolala.
Sľúbila som Ježišovi, že ak dostanem tú prácu, napíšem tom svedectvo. A Boh ma vyslyšal. O týždeň neskôr som nastúpila do mojej prvej práce! Bohu nech je vďaka!
Vďačná za prejavenú lásku Agnieszka

Korunkou si vyprosíš všetko
V roku 1995 ma ničila silná depresia. K jej prehĺbeniu prispeli aj problémy spojené s alkoholizmom môjho muža. Situácia sa mi zdala beznádejná. Zverila som sa s tým aj novému kaplánovi, ktorý po prvý raz prišiel na oddelenie, kde som pracovala ako sestrička.
Kňaz trpezlivo vypočul moje nariekanie, dal mi obrázok s modlitbou k Božiemu milosrdenstvu a povedal: ,,Modlite sa túto korunku a všetko sa usporiada.“ Od toho dňa som nikdy neopustila túto modlitbu a môj život sa celkovo zme­nil. Zjavili sa ľudia, ktorí mi povedali, čo mám robiť: istý čas som chodila do spoločenstva Al-Anon (skupina rodinných príslušníkov alkoholikov) pri kostole v Licheniu, zároveň som sa rozhodla abstinovať do konca života, stretávala som sa s ľuďmi, ktorí sa angažovali v apoštoláte triezvosti. Bola som tiež pozvaná do skupiny Obnovy v Duchu Svätom, vďa­ka ktorej som prežila krásne duchovné cvičenia. Ony mi pomohli zblížiť sa s Bohom a dosiahnuť radosť, ktorú je ťaž­ké opísať.
Muž sa stal človekom živej viery a samozrejme, prestal sa aj opíjať. Doma zavládol pokoj, láska a radosť. Nehádame sa a môžem povedať, že opäť sme sa stali priateľmi. Moja depresia taktiež pominula – boli časy, keď som sa liečila u psychiatra a neskôr som sa zúčastňovala na svätých om­šiach s modlitbou o uzdravenie u otcov jezuitov v Lodži, ako aj v Kostole sv. Leonarda v Slupci, vo svätyni, ktorá má už päťsto rokov.
Vďaka časopisu Milujte sa! mám doma obraz Božieho milosrdenstva. ,,Touto korunkou vyprosíš všetko,“ povedal Pán Ježiš. V živote mojej rodiny sa to stalo skutočnosťou.
Teraz rozdávam obrázky Božieho milosrdenstva s mod­litbou korunky tam, kde vidím potrebu. Naposledy ma za­stavila istá známa z nemocnice, kde pracujem, a poprosila ma o tú modlitbu, vďaka ktorej sme aj s mužom zažili uzdravenie. Ježišu, dôverujem ti! Žofia

Zázračné narodenie
Sme manželmi tri roky. Hneď po svadbe moja manželka otehotnela, ale vo štvrtom mesiaci dieťa v jej lone zomrelo. Ako príčina úmrtia sa ukázala toxoplazmóza, manželka trpela na chorobu prenášanú zvieraťom. Potom sa začala liečiť a opäť ostala tehotná. Toto ochorenie sa však nedá úplne vyliečiť. Aj keď sa podávajú lieky, matky choré na toxoplaz­mózu zvyčajne potratia svoje deti v prvých mesiacoch teho­tenstva alebo porodia postihnuté potomstvo.
S manželkou sme boli vtedy vystavení obrovskému stre­su. V časopise Milujte sa! sme si prečítali článok o Božom milosrdenstve. Vytrhli sme z neho obrázok milosrdného Je­žiša. Počas celého tehotenstva sme odriekali na príhovor sestry Faustiny Kowalskcj korunku Božieho milosrdenstva. Lekári sa z ich medicínskeho pohľadu čudovali. aký vnútor­ný pokoj sme nadobudli.
Pôrod bol rodinný – 4. mája, týždeň po sviatku Božieho milosrdenstva a deň po sviatku Panny Márie Kráľovnej Poľ­ska, sa nám narodila zdravá, štvorkilová dcérka (mala 60 cm). Pomenovali sme ju Mária Faustína. A dobrý Boh nás podnes štedro požehnáva.
Vďační Bohu a sprostredkovateľom Anita a Marián

Svedectvo o Božom milosrdenstve
Moja o päť rokov mladšia sestra viedla od mladosti veľmi nemorálny život: bola závislá na alkohole a sexe. Mala štyri deti s rôznymi partnermi a svojím správaním zapríčinila, že súd jej obmedzil rodičovské práva. Dvoch najstarších synov vychováva naša mama, jednu zo svojich dcér odovzdala hneď po narodení na adopciu a najmladšiu dcéru vychová a ná­hradná rodina. Sestra sa o svoje deti nikdy nezaujímala a neudržiavala s nimi bližší kontakt. Žila iba pre seba, nikdy nepracovala a jej závislosti ju priviedli do konfliktu o zá­konom a nakoniec do väzenia. Po odpykaní trestu odňatia slobody prišla k mame. Z nášho rozhovoru som pochopila, že pobyt vo väzení nezmenil jej názor na Boha a morálne hodnoty. Jej životné heslo, ktorého sa držala, znelo asi takto: „Ak nemôžem piť, nechcem ani žiť.“ Oznámila mi, že čoskoro odchádza do Nemecka, kde má zabezpečenú prácu a býva­nie u istého muža. Uvedomila som si, že rozhovor nič nevy­rieši, a tak som jej navrhla, aby sme sa spolu pomodlili ko­runku Božieho milosrdenstva, pretože sa blížila 15. hodina. Onedlho nato odcestovala do Nemecka, kde žila rovnako, ako doposiaľ.
V priebehu dlhých rokov som s ňou mala len sporadický kontakt a z času na čas som sa jej opýtala, či nechce vo svojom živote niečo zmeniť, na čo mi vždy odpovedala, že tato jej to vyhovuje a že nič meniť nemieni. Modlila som sa za ňu, hoci som strácala nádej na jej obrátenie. Prosila som Boha, aby sa obrátila aspoň v hodine smrti.
Roky plynuli a nič sa nemenilo. V roku 2010 som počas duchovných cvičení pre manželské páry (s manželom sme členmi spoločenstva Domáca cirkev) podpísala kruciátu oslobodenia človeka na sestrin úmysel. O tri roky nato som od známeho z Nemecka dostala správu, že moja sestra sa vracia do Poľska, pretože je vážne chorá. Zistila som, že v máji, keď bola pod vplyvom alkoholu, upadla do bezvedomia a pohotovosť ju odviezla do nemocnice. Bola v kritickom stave, a preto zamestnanci nemocnice hľadali jej príbuzných. Známy, ktorý nám to oznámil, ju vyzdvihol z nemocnice a poslal do Poľska. S hrôzou aj s nádejou som ju čakala na zastávke, na ktorú zvyčajne prichádzajú autobusy z Nemec­ka. Pohľad na sestru bol hrozný. Bolo v nej však aj niečo, čo ma prekvapilo. Netýkalo sa to iba jej zdravotného stavu. Počas dlhého rozhovoru som pochopila, že dostala veľkú milosť: obrátila sa. Bol to zázrak. Na spomenutej alkoholo­vej party jej prišlo veľmi zle a začala prosiť Boha o zľutova­nie a milosrdenstvo, úpenlivo prosila Pannu Máriu, aby jej pomohla, pretože nechce ísť do pekla, ale do neba. Potom upadla do bezvedomia. Nevedela, aký je jej zdravotný stav, pretože nehovorila dobre po nemecky, ale vytušila, že je váž­ny. Modlila sa k Bohu vlastnými slovami a prosila ho, aby sa mohla vrátiť do Poľska k rodine. A stalo sa: vrátila sa a všetkých nás prosila o odpustenie. Vykonala si generálnu spoveď (celé desaťročia sa nespovedala a neprijímala sviatosti), prijala sviatosť pomazania chorých a Eucharistiu. V kostole sa zapísala do Knihy triezvosti, čím vyjadrila svoj záväzok vytrvať v triezvosti až do konca Vedela som, že to, čo práve prežívame, je Božia milosť a odpoveď na tamtú mod­litbu života. Začalo sa ťažké obdobie boja za jej zdravie. Mala rakovinu pečene v pokročilom štádiu a prekonala mozgovú mŕtvicu. Lekári jej nedávali veľkú nádej. Posledný rok a pol života strávila v nemocniciach a na vyšetreniach. Veľmi tr­pela, ale nikdy sa nesťažovala. Vedela, že je to pre ňu mož­nosť očistiť sa a že táto choroba je milosť. Spomínali sme si spolu na korunku Božieho milosrdenstva, ktorú sme sa pred rokmi pomodlili. Vedela som, že to, čo práve prežívame, je Božia milosť a odpoveď na tamtú modlitbu. Diabol dlhé mesiace bojoval o dušu mojej sestry a nedal jej spať. V tom období sa veľa spovedala a prijímala sviatosti. Posledné svia­tosti jej dva dni pred smrťou udelil už na nemocničnom lôž­ku kňaz, s ktorým sa v priebehu choroby zoznámila. Vedela, že zomiera: prijala to a vo veľkom pokoji sa so všetkými rozlúčila. Prosila ma, aby som sa spolu s ňou modlia. Počas agónie som bola pri nej a modlila som sa pri jej lôžku. Bol to výnimočný čas: bola som očitým svedkom zázraku obráte­nia mojej sestry a jej odchodu, ktorý sprevádzala Božia mi­losť. Som nesmieme vďačná Bohu za šancu, akú dal mojej sestre, ako aj za to, že počas svojej dlhej a ťažkej choroby si mohla očistiť dušu. Ďakujem mu za to, že vytrvala pri ňom, že ju posilňoval sviatosťami a že bol stále s ňou, zvlášť od pamätnej korunky Božieho milosrdenstva, ktorú sa prvý raz v živote modlila spolu so mnou. (čitateľka, Prevzaté z časopisu Milujte sa! 3/2015( 43) 43)

Píš o mojom milosrdenstve k utrápeným dušiam
Zmŕtvychvstalý Ježiš zjavil svätej Faustíne pravdu o svojom nekonečnom milosrdenstve a ona mala odvtedy jedinú túžbu: aby ho všetci poznali a s detskou dôverou sa mu odovzdali. (spracovala redakcia)
V Denníčku svätej Faustíny sa dozvedáme, čo Ježiš Kristus hovorí o svojom milosrdenstve: ,,Dnes som počula slová: ‚V Starom zákone som posielal k svojmu ľudu proro­kov s výstrahami. Dnes posielam teba k celému ľudstvu so svojim milosrdenstvom. Nechcem trestať ubolené ľudstvo, ale túžim ho uzdraviť a privinúť k svojmu milosrdnému srd­cu. Tresty používam len vtedy, keď ma sami k tomu nútia. Moja ruka neochotne berie meč spravodlivosti. Pred dňom spravodlivosti posielam deň milosrdenstva. Odpovedala som: „Ó môj Ježišu, ty sám hovor k dušiam, lebo moje slová nič neznamenajú“ (Denníček 1588).

„Zapíš dcéra moja, tieto slová: Všetky duše, ktoré budú zvelebovať moje milosrdenstvo, šíriť jeho úctu a povzbudzo­vať iné duše k dôvere v moje milosrdenstvo, v hodine smrti nezakúsia strach. Moje milosrdenstvo ich bude chrániť v tom­to poslednom boji“ (1540).
,,Dcéra moja, píš o mojom milosrdenstve utrápeným du­šiam. Duše, ktoré sa odvolávajú na moje milosrdenstvo, mi spôsobujú radosť. Takým dušiam dávam viac milosti, než si želajú. Nemôžem trestať, hoci by bol niekto aj najväčším hriešnikom, ak sa odvoláva na moje zľutovanie, ale osprave­dlňujem ho vo svojom nepochopiteľnom a nevyspytateľnom milosrdenstve. Napíš: skôr ako prídem ako spravodlivý sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrden­stva.

Kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti“ (1146).
„Píš a hovor o mojom milosrdenstve, Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva, tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme tento zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola aj keby z ľudského
pohľadu už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stra­tené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkrie­si takú dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nečerpáte z tohto
zázraku Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, keď už bude neskoro“ (1448).

,,Božie milosrdenstvo neraz zasahuje hriešnika v posled­nej chvíli zvláštnym a tajomným spôsobom. Podľa vonkajších znakov sa nám zdá, akoby všetko bolo stratené, ale nie je to tak. Duša osvietená lúčom poslednej mocnej Božej milosti sa v poslednej chvíli obracia k Bohu s takou silou lásky, že v jednom okamihu dostáva od Boha odpustenie vín aj trestov. Navonok ničím neprejavuje ani ľútosť, ani skrúšenosť, pretože na vonkajšie veci už nereaguje. Ó, aké nepochopiteľné je Božie milosrdenstvo! Hrozné však je, že sú aj duše, ktoré dobrovoľne a vedome túto milosť odmietajú a pohŕdajú ňou. Hoci už zomierajú, milosrdný Boh dáva duši jasný vnútorný okamih, ak duša chce, má možnosť vrátiť sa k Bohu. Často sú však duše také zatvrdlivé, že sa vedomé rozhodnú pre peklo, maria všetky modlitby, ktoré za nich prednášajú Bohu iné duše, a dokonca aj samotné úsilie Boha“ (1698).

Človek má slobodnú vôľu a môže pohrdnúť Božím milo­srdenstvom, môže ho odvrhnúť. Dôsledkom takéhoto roz­hodnutia je totálny egoizmus a večné peklo. ,,Svojim milosrdenstvom prenasledujem hriešnikov na všetkých ich ces­tách a moje srdce sa raduje, keď sa vracajú ku mne. Zabú­dam na horkosť, ktorou napájali moje srdce, a teším sa z ich návratu. Povedz hriešnikom, že nikto, neujde pred mojou pravicou. Ak utekajú pred mojím milosrdným srdcom., pad­nú do mojich spravodlivých rúk. Povedz hriešnikom, že vždy na nich čakám, načúvam úderom ich srdca, kedy začne biť pre mňa. Napíš, že sa im prihováram cez výčitky svedomia, cez neúspechy a utrpenia, cez búrky a hromy, hovorím hlasom
Cirkvi, a ak premárnia všetky moje milosti, začínam sa na nich hnevať, ponechávam ich samých na seba a dávam im to, po čom túžia.“ (1728)
,,Túžim, aby kňazi ohlasovali toto moje veľké milosrden­stvo voči hriešnym dušiam. Nech sa nebojí ku mne priblížiť nijaký hriešnik. Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vyliať na ľudské duše“ (50).

Sviatok Božieho milosrdenstva
Ježiš Kristus žiadal, aby sa prvú nedeľu po Veľkej noci slávil sviatok Božieho milosrdenstva. V istej chvíli som po­čula tieto slová: ,,Dcéra moja, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve.
Túžim, aby sviatok milosrdenstva bol úkrytom a úto­čišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milosti na duše, ktoré sa priblížia k pra­meňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svä­tej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpus­tenie vín a trestov.
V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí nijaký rozum, ani ľudský, ani anjelský. Všetko, čo jestvuje, vyšlo z vnútra môjho milosrdenstva. Každá duša bude po celú večnosť roz­jímať o mojej láske a o mojom milosrdenstve. Sviatok milosrdenstva vyšiel z môjho vnútra. Túžim, aby sa slávnost­ne slávil na prvú nedeľu po Veľkej noci. Ludstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva“ (699).
„Túžim, aby mi moje stvorenia dôverovali. Povzbudzuj duše k veľkej dôvere v moje nekonečné milosrdenstvo. Nech sa nebojí ku mne priblížiť slabá , hriešná duša . Hoci by mala viac hriechov, ako je piesku na zemi, všetko utonie v prie­pasti môjho milosrdenstva“ (1059).
(Prevzaté z časopisu Milujte sal 3/2015 (43) str. 39-41 www.milujtesa.org.)